Musím hneď na úvod láskavého čitateľa upozorniť, že nie som vo finančníctve žiadny lumen a do hospodárenia bánk ani do prípravy štátneho rozpočtu sa nerozumiem, preto neviem ani o sebe povedať či som finančný špekulant, keď hľadám banku, ktorá mi za vložené peniaze ponúkne najvyšší úrok. Predpokladám, že takto myslí či „špekuluje“ veľa ľudí, ale je to špekulácia? Obávam sa, že zdanenie vkladov na Cypre sa stane nebezpečným precedensom a vlády ho využijú na liečenie svojej ekonomiky.
Vyhnúť sa povinnosti, mať účet v banke, nie je možné. Do úvahy v mojom prípade prichádzajú len banky na Slovensku. Môžem si len vybrať banku a aký účet si otvorím je síce tiež na mojej voľbe, ale pre bežný život účet mať musím, na účet mi chodí dôchodok synovi výplata, na každej faktúre je číslo účtu s kódom banky, do ktorej mám peniaze poslať.
V hotovosti sa nedá platiť už ani na daňovom úrade. Minule mi nedopatrením vznikol daňový nedoplatok vo výške 0,35 (!) Eura. Chcel som to hneď vyrovnať, nedalo sa, musel som to poslať prostredníctvom banky na účet štátnej pokladnice, lebo ak by som to neposlal, tak sa to bude evidovať ako daňový nedoplatok, a potom 2% z daní nemôžem nikomu poukázať. Ako vkladateľa v niektorej cyperskej banke by ma tiež rozčúlilo, že dane chcú vyhlásiť retrospektívne. Záver je, že bankovému účtu sa neviem vyhnúť, lebo účet zo zákona musím mať.
Ale kam inam by som mal svoje peniaze ukladať? Asi len do ponožky a keby bola plná, tak poď ho skoro ich minúť, aby ich zas inflácia nezožrala. Mám už pekných pár rokov za sebou a tak si pamätám aj kuriózne historky, len neviem či sú pravdivé alebo nie.
Poviem tak ako som ich počul. Po vojne bola v Maďarsku vysoká inflácia. Dvaja bratia - jeden šporovlivý, tomu sa peniaze úplne znehodnotili, druhý sveták dožičil si aj veľa vecí aj veľa vína, prázdne fľaše ukladal do pivnice. Inflácia znehodnotila síce peniaze, ale nie fľaše. Infláciu bratia prežili predajom prázdnych fliaš. Z toho plynie ponaučenie -nezbierajte peniaze, ale niečo, čo nestratí hodnotu. Tie časy boli zaujímavé aj tým, že podkovičky na topánky zdraželi a tak naši južní susedia si v tom čase na podpätky topánok pribíjali mince.
Roku 1953 sa aj u nás v ČSR očakávalo niečo také ako teraz na Cypre. Som zvedavý či vtedajšie vládne rozhodnutie sa bude naďalej nazývať štátnou lúpežou a tvrdo odsudzovať, alebo sa to premenuje ne určitú formu dane. Pre tých mladších, čo sa na to nepamätajú:. Vláda rozhodla o výmene peňazí. Úspory v bankách do 5000,-Kčs sa menili v pomere 1:5 do 10 000 tuším 1: 10 atď., čím vyššia suma tým horší výmenný pomer. No a kto ich mal doma a chcel meniť hotovosť tomu sa nad 5000,- menilo všetko v pomere 1:50 bez ohľadu na výšku hotovosti.
O výmene sa šepkalo už skôr. Výsledkom šepkandy bolo, že bol katastrofálny nedostatok mincí, ktoré si každý ukladal, tie sa totiž nemali meniť. No a v panike pár dní pred výmenou tí ostražitejší skúpili všetko, čo sa dalo a na čo mali peniaze, Dokonca dobre sa míňali aj truhly v pohrebných službách. Mala na to vtedajšia vláda právo? Nie je to veľmi podobné tomu čo sa chystá na Cypre? Nie som v tejto veci odborníkom, ale ako bežnému jednoduchému človekovi by mi bolo jedno, čo o tom, prehlási vláda či to bude dodatočná daň, alebo vymení peniaze s tvrdením upevnenia meny.
