reklama

Spomienka na 22. jún 1941

Aj slepé kura nájde zrno a aj deväťročné chlapča môže mať správny názor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (51)

Vo veku deväť rokov (1941) som veľmi rád čítal rôzne cestopisné romány. Pokiaľ to bolo možné, trasu pisateľa som sledoval v školskom atlase svojej sestričky, lebo dej sa dal ľahšie predstaviť a v duchu prežívať. Najľahšie sa sledovali cesty hrdinov Verneových románov, lebo Verne podrobne uvádzal hodnoty zemepisných šírok a dĺžok na trasách svojich hrdinov. Tak sa stalo, že so zemepisným atlasom som bol dobre oboznámený.

Boli to časy, keď sa na našej matičke zemi veľa toho menilo. Najviac v Európe. Veď výdobytky Nemecka menili tvár Európy. Bolo preto čo v atlase sledovať. Na pomoc môjmu poznávaniu prišli aj niektorí pronemecky orientovaní obchodníci, ktorí vo svojich výkladoch umiestnili veľkú mapu Európy a na nej vlajočkami a šnúrkami vyznačovali zväčšujúce sa hranice tisícročnej Veľkonemeckej ríše.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V júni roku 1941 bol pomerne kľud. Bývali sme v Prešove a o udalostiach vo svete sme vedeli len z rozhlasu a z rečí susedov. Ako pravidelne každú nedeľu aj v nedeľu 22. júna išla celá naša rodina do kostola a po svätej omši pred kostolom, ako to bolo bežným zvykom, sa rodičia trošku pozhovárali so známymi. Tu sme sa dozvedeli že Nemci ráno o štvrtej napadli Rusko (v tom čase sa nehovorilo o Sovietskom zväze ale len o Rusku). Prívrženci Nemecka tvrdili, že je to obor na hlinených nohách, že za štyri možno šesť týždňov Rusi kapitulujú. Bude to Blitzkrieg - blesková vojna. Otec na základe svojich skúseností z bojov na ruskom fronte v prvej svetovej vojne vyjadril svoje pochybnosti o ľahkom víťazstve Nemcov, ale umlčali ho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Domov rodičia išli zamyslení a do rečí sa im veľmi nechcelo. Doma som hneď otvoril atlas, aby som zistil, kde sa to zas bojuje. Prekvapený som porovnával veľkosť Ruska a Veľkonemeckej ríše. Na mapu Európy sa východné hranice Ruska nedostali. Musel som isť na mapu Ázie, ale tam mi zase chýbala európska časť Ruska a pre porovnanie aj Nemecko. Aby som si vytvoril predstavu, musel som si nalistovať mapu celého sveta. Samozrejme v atlase bol aj mapa severnej pologule a to v merkátorovom premietaní, ktoré zdanlivo zväčšuje plochu smerom na sever. Na nej Nemecko aj s podrobenou časťou Európy bolo maličké oproti obrovskej rozlohe Ruska. Od prekvapenia som vyslovil vetu: „A to sa Hitler pred útokom na Rusko nepozrel do mapy?" Táto veta sa v priebehu vojny často v našej rodine spomínala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V niektorých obchodoch sa vo výkladoch objavili veľké mapy Európy aj s európskou časťou Ruska. Rýchly postup nemeckých vojsk sa na nich znázorňoval šípkami a vlajočkami a línia frontu prišpendlenou bielou šnúrou. Spočiatku sa naozaj zdalo, že Rusi čoskoro kapitulujú, len niektorí skeptici spomínali ťaženie Napoleóna. Postup Nemcov sa však spomaľoval. Prešiel júl, potom aj august a bojovalo sa aj v septembri. Blitzkrieg sa prestal spomínať, len filmové žurnály ešte uvádzali epizódky z bojov na ruskom fronte, samozrejme tendenčne, akoby vojna v Rusku bola len naháňaním Rusov hrdinskými nemeckými vojakmi. Na jeseň v jednom žurnále bol záber z prvej línie smerom na Moskvu. V diaľke bolo zreteľne vidieť veže moskovského Kremľa. Žurnál sľuboval, že Moskva padne v najbližších dňoch a tým sa skončí aj vojna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Moskvu sa v žurnáloch čoskoro zabudlo. Miesto toho sa Blitzkrieg zmenil na Winterhilfe (zimná pomoc), začalo sa hovoriť o generálovi „Mrázovi" , ako by tá istá zima nepôsobila aj na ruských vojakov. V kinách žurnál začal miesto víťazného postupu ukazovať náročnosť bojov v rozbahnenom teréne a neskoršie aj problémy so snehom a mrazom. Mapy znázorňujúce postup nemeckých vojsk postupne z výkladov mizli a definitívne zmizli po bitke o Stalingrad.

Postupom času sa správy v rádiu a v novinách podstatne zmenili. Zapamätal som si hlavne dva zaujímavé spôsoby informovania o stave na fronte. Jedna pravidelne hovorila o skrátení frontu zo strategických dôvodov a druhá o prekvapivom a rýchlom vyprázdnení priestoru nemeckými vojskami tak, že to nepriateľ ani nezbadal a zbytočne vyplytval veľa munície pri útoku na prázdne územie.

Darmo je, aj deväťročné chlapča môže mať pravdu, Hitler predsa len sa mal pozrieť do mapy pred útokom na „obra na hlinených nohách"!

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu