Slováci a Maďari

Autor: Ivan Paulička | 14.12.2008 o 20:55 | Karma článku: 11,18 | Prečítané:  4172x

Posledné politické udalosti odohrávajúce sa na politickom nebi medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj v súčasnosti vysielané pásmo o Hurbanovi v Slovenskom rozhlase a najmä diskusie pri „pive" s mojimi známymi ma prinútili trošku hlbšie sa zamyslieť nad dejinami Slovákov a Maďarov. Kto čo tvrdí? Kto má pravdu?

Možno to vyjadriť asi takto: Maďari sa snažia dokázať svoju tisícročnú štátnu existenciu. Slováci z toho vyvodzujú ich tisícročný útlak. Maďari by radi uvítali vznik a obnovenie veľkého „tisícročného" Maďarska. A čo horšie (pre Slovákov), niektoré maďarské politické strany sa takýmto zámerom ani netaja. Priznám sa, že ako roduvernému Slovákovi sa mi nepáči stanovisko a dokazovanie svojej pravdy ani jednej z uvedených strán.

Čomu sa najviac divím je to, že Slováci uverili a naleteli maďarským rečiam o existencii tisícročného maďarského štátu. Podporujú túto Maďarmi vymyslenú historku tým, že kričia o tisícročnom útlaku a v strachu, že „nemajú dejiny" sa obávajú o existenciu svojej identity, svojho štátu a prinajmenej oklieštenia jeho územia. Za pravdou treba ísť do histórie a trošku bližšie sa pozrieť čo sa v minulosti stalo a aké z toho vyplývajú poučenia.

Historicky dokázaným faktom je, že sme tu o niekoľko storočí skôr ako Maďari. Tí svoj príchod do Dunajskej kotliny oslavovali ako milénium roku 1896. Všimnite si - oslavovali svoj príchod, nie vznik maďarského štátneho útvaru. Kedy naše kmene vystriedali tu žijúcich Keltov, nie je mi známe. Historici by mali povedať presné číslo a okrúhle výročia by sme mohli práve tak oslavovať ako Maďari svoj príchod do Dunajskej kotliny. Hneď by bolo každému jasné, že máme svoje dejiny a to dosť dlhé.

Prehrali sme bitku pri Bratislave roku 907 a stratili tým, hm, čo sme vlastne stratili? Dohromady nič, len panovníka, ktorému sme boli povinní odvádzať poplatky vraj za ochranu asi tak ako dnes dane. Takmer celých sto rokov tu panovalo bezvládie, kde vládol silnejší spôsobom lúpežných prepadov. Treba povedať, že prím hrali maďarské kmene, ale naši predkovia tiež neboli svätí. Zmena začala zavádzaním kresťanstva a upevnila sa až roku 1001, keď sv. Vojtech korunoval sv. Štefana z rodu Arpádovcov korunou od pápeža. Podunajská nížina tým dostala legalizovaného panovníka. Ten panovník bol Maďar, to je pravda, ale odkiaľ až pokiaľ siahala jeho skutočná vladárska právomoc až také jasné nie je. Jeho rod vládol až 300 rokov, kým roku 1301 nevymrel. Tým skončila nadvláda maďarských panovníkov v našich končinách. O národnostnom útlaku v tom období nie je možné hovoriť. Vtedajší panovníci našich predkov utláčali rovnako ako všetkých, teda aj obyčajný maďarský ľud.

Po tomto období nastáva dlhá šnúra panovníkov rôznych pôvodov, len nie Maďarov. Prví po vymretí Arpádovcov boli neapolskí Anjouovci a od roku 1526 Habsburgovia. Boli medzi nimi lepší aj horší, ale o nijakom útlaku zameranom na Slovákov nemôže byť ani reči. Všetkým vládli rovnako. Boli to naši panovníci práve tak ako Maďarov, Rumunov, Chorvátov, Rakúšanov atď. podľa toho ako sa menilo územie ich vládnutia. Preto si myslím, že by sme sa k nim mali hlásiť rovnako ako Maďari či Rakúšania. To, že ich sídlo bolo niekedy mimo nášho územia nie je podstatné. Sú to naše dejiny, mali sme aj zemanov aj svoju šľachtu. Za tohto 600 ročného obdobia bola Bratislava od roku 1536 do roku 1783 hlavným mestom Uhorska a korunovačným mestom dokonca až do roku 1830.

Obrat v spolunažívaní národov Uhorska a ich útlak v pravom slova zmysle nastal až po Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní roku 1867, aj keď už od roku 1848 po vzniku samostatnej uhorskej vlády tu boli silné náznaky. Maďari zaslepení svojim úspechom sa rozhodli vytvoriť jednoliaty národný útvar. Až od tohto okamžiku, teda od roku 1867 je možné hovoriť o začiatku maďarského útlaku. Zatváranie slovenských škôl, zavádzanie maďarčiny do úradov, zákaz Matice slovenskej, dokonca násilné odvlečenie slovenských detí na dolnú zem za účelom ich pomaďarčenia atď. Teda nie tisíc rokov, ale len 50, čo je podstatný rozdiel. Mali by sme si toho byť vedomí, lebo rozprávanie o tisícročnom útlaku nás Slovákov pripravuje o naše dejiny a vytvára dojem, ako by sme boli len otroci.

Tomuto útlaku bol koniec po prvej svetovej vojne v novembri 1918 a spečatený bol podpisom Trianonskej mierovej zmluvy 16. júna 1920. Keby v rokoch nasledujúcich po vyrovnaní roku 1867 Maďari dodržiavali odkaz svojho kráľa, tuším sv. Štefana, o kladnom prístupe k potrebám iných národov žijúcich pod ich vládou, tak by možno k Trianonu nedošlo. Žiaľ, z vlastnej skúsenosti získanej v roku 1938 počas okupácie Košíc musím konštatovať, že sa z dejín nepoučili a v tom čase v intenzívnej maďarizácii pokračovali.

Na záver len toľko: Maďari nás utláčali nie 1000, ale len 50 rokov. Maďari majú 1100 ročnú históriu života v Dunajskej kotline, ale predkovia Slovákov tu boli o pár storočí skôr. Maďarskí králi vládli len 300 rokov a ich vláda skončila pred 700 rokmi. Neboli sme otroci, ale rovnoprávni príslušníci mnohonárodnostného štátu, ktorý sa volal Uhorsko a nie Maďarsko. 1000 rokov sme spoluvytvárali dejiny Uhorska. Máme svoje dejiny a nie sú to dejiny rabov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA VIKTORA KIŠŠIMONA

Kučera sa vybral do politickej pasce

List fanúšika Karolovi Kučerovi.


Už ste čítali?