Tieto dodávky vykazovali veľmi výrazné odchylky zastúpenia uránu 235 v prírodnom uráne. Niektoré odchylky dosahovali skoro 50 %! Kontrola na mieste ťažby dokázala, že prírodný urán z niektorých ložísk je naozaj ochudobnený a to tým viac, čím je koncentrácia uránu v ložisku vyššia.
Vysvetlenie sa čoskoro našlo. V dávnej minulosti bola koncentrácia štiepiteľného izotopu uránu 235 podstatne vyššia ako dnes. Aby niekde došlo ku vzniku štiepnej reakcie podobne ako v atómových reaktoroch, k tomu stačilo, aby sa urán skoncentroval na jednom mieste, zalial vodou a štiepna reakcia sa samovoľne rozbehla. V Oklo vznikol prírodný atómový reaktor vo forme jazera približne pred dvoma miliardami rokov. V prevádzke bol asi 100 000 rokov.
Voda v jazere vrela, pretekajúca riečka jazero doplňovala vodou a zrejme aj uránom. Podobne ako v A-1 aj tu bola hladina prefukovaná, vietor odnášal vodné pary a zmes vzniknutých zlúčenín, ktoré kondenzovali dostatočne ďaleko od reaktora na brehu. V prostredí síce na pevnom podklade, ale dostatočne prevlhčenom s občasným dokonalým zmáčaním dochádzalo aj v dôsledku nízkeho pH k ďalším chemickým reakciám a vznikali veľmi rôzne zlúčeniny. Vzhľadom na vzdialenosť od reaktora a tým nižšiu úroveň žiarenia, tieto zlúčeniny mohli ďalej reagovať medzi sebou. Doba 100 000 rokov je dostatočne dlhá na to, aby umožnila vznik aj veľmi komplikovaných chemických zlúčenín.
Moja úvaha by nebola úplná, keby som neuviedol, že pred dvoma miliardami rokov praatmosféra pozostávala najmä z týchto plynov a pár: CH4, CO, CO2, N2, NH3, H2, H2S, H2O. Teda v prípade Oklo boli prítomné všetky prvky potrebné pre vytvorenie prvého živého organizmu. Na základe prevádzkovej skúsenosti z A-1 môžem vyhlásiť, že vznik rôznych produktov ako sú aldehydy, uhlovodíky, organické kyseliny, kyanovodík, ale aj aminokyseliny, alkoholy, cukry atď. bol nie len reálne možný, ale aj veľmi pravdepodobný.
Nič teda nebráni tomu, aby sme zrodenie života hľadali v okolí prírodných reaktorov, ktorých možno na našej Zemi bolo aj viac.
V Oklo bolo prítomné všetko, čo pre vznik primitívnych foriem života bolo potrebné: dostatok času, dostatok energie, všetky potrebné prvky v dostatočnej koncentrácii, postupná koncentrácia organických zlúčenín na brehu jazera a ich odsúvanie do priestorov s nízkou radiáciou - teda možnosť ich zachovania. Experimentálny dôkaz sa nevedome uskutočnil v Atómovej elektrárni A-1 v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku. Ak máme dostatok rôznych organických zlúčenín a vhodný zdroj energie, potom ďaľšia premena organických látok na živé organizmy je možná o čom sa už napísal a píše rad vedeckých prác. Dôležitý je fakt,že radiácia umožňovala pomerne rýchly priebeh mutácií organických tiel a prvý raz realizovala prirodzený výber. Tu treba hľadať odpoveď na otázku, ako sa prekonala bariéra veľmi malej pravdepodobnosti náhodného vzniku živého organizmu.
Už len pre zaujímavosť musím uviesť, že obdobie existencie prírodného reaktora v Oklo spadá približne do obdobia predpokladaného vzniku života na Zemi.
Nie je treba sa obzerať po vesmíre. Možno aj tam vznikol život, ale mal by pravdepodobne iný smer vývoja, aj keď sa dá predpokladať, že základ bude podobný. Rozumnejšie je vychádzať z faktov zistených na našej Zemi. Sme tu, tu na našej Zemi sme vznikli a našou povinnosťou je, aby sme život vo všetkých jeho formách aj v budúcnosti zachovali. Veď sme predsa vrcholom vývoja trvajúceho miliardy rokov a sami sme sa nazvali „Homo sapiens - človek rozumný".