reklama

Mudrovanie malej škôlkárky - spomienky

Malé detičky, nezaťažené ešte prílišnou výchovou a spoločenskou etiketou nás často prekvapujú svojráznou logikou svojho myslenia. Nevedia ešte čo sa smie povedať, čo nie a vyjadrujú sa úprimne podľa im vlastného pohľadu na svet. Nás dospelých často svojim myslením uvádzajú do rozpakov, alebo nútia sa zamyslieť  nad ich závermi. Ako príklad potvrdzujúci túto skutočnosť poslúži historka z našej rodiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Začiatkom roka 1990 najmladšia ratolesť rodiny, moja dcérka, práve dovŕšila svojich len šesť rokov, ale už so záujmom sledovala čo sa deje okolo nej. Samozrejme zmeny, ktoré po novembri prinášal bežný život, vnímala len potiaľ, pokiaľ sa jej bezprostredne dotýkali, teda skoro vôbec. Veď rečiam, ktoré počúvala pri rozhovore rodičov o nových pomeroch, vôbec nerozumela a preto ju ani nezaujímali. Až raz, niekedy začiatkom roka 1990, po návrate zo škôlky nás prekvapila informáciou:
- Už sa o nás nebudú starať súdružky!
- Hádam len nezrušia škôlku, divila sa moja lepšia polovička.
- Nie! Ale od dnešného dňa im namiesto súdružka musíme hovoriť pani učiteľka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trošku som sa povypytoval na podrobnosti. Bol som zvedavý, ako to deťom zdôvodnili a vysvetlili. Pre moju dcérku to bol podnet, aby mi kládla otázky, na ktoré v škôlke nedostala odpoveď. Deti tam o prebiehajúcich udalostiach veľa hovorili, ale v podstate nevedeli čo sa vlastne deje. Len opakovali odpočúvané reči svojich rodičov. Snažil som sa odpovedať tak, aby malá šesťročná mudrlantka to pochopila. Viac - menej sa mi to darilo až nakoniec som dostal otázku: „Ocko a v čom je rozdiel medzi tým čo bolo v komunizme a čo bude v demokracii." Skúste to vysvetliť šesťročnému dieťaťu, ktoré si politickú situáciu v našom socializme neuvedomovalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja rodičovská autorita bola vážne ohrozená. Musel som sa držať zásady, že ocko predsa všetko vie a všetko to vysvetlí tak, aby sa tomu dalo porozumieť. Uchýlil som sa preto k príkladu zo života zvierat dúfajúc, že malá mudrlantka mu porozumie a s odpoveďou bude spokojná.

„Pamätáš sa na našu návštevu zoologickej záhrady?" Keď mi prikývla, pokračoval som" Zvieratká v zoologickej záhrade žijú vo svojej klietke, majú kde spať. Bez toho, aby sa namáhali majú čo žrať. Keď ochorejú, príde k nim lekár, prezrie ich a dá im potrebné lieky. A tak si žijú pekne a pohodlne vo svojej klietke, ktorú nesmú a ani nemôžu opustiť. A tomu podobný bol aj náš život. Vo voľnej prírode si zvieratko musí samo nájsť miesto na spanie, alebo vybudovať si svoj brlôžtek. Veľa sa nabehá, kým uloví niečo na jedenie pre seba a svoju rodinku. Pri tom si musí dávať pozor, aby ho silnejšie tvory nechytili a nezožrali. Môže si však pobehovať kde chce a kedy chce. Nijaká klietka ho neobmedzuje."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozrel som sa s obavami na moju malú, či porozumela, či nebudem musieť ďalej a nejako ináč rozdiely vysvetľovať. Dcérka zamĺkla, bolo vidieť, že tuho premýšľa. Odrazu vyhŕkla: „Ocko, ja by som radšej žila vo voľnej prírode, len aby som mohla voľne pobehovať!" Svojou odpoveďou vystihla túžbu väčšiny našich obyvateľov.

A na záver musím potvrdiť, že v dospelosti túto možnosť „voľne pobehovať" využila a aj ďalej využíva v širokom rozsahu o akom sa mi v socializme ani nesnívalo.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu