Tragédiou Slovákov je, že si neuvedomujú, že majú minulosť ako každý iný národ so svetlými aj tmavými stránkami. Vtĺkanie do našich hláv, že sme doteraz boli len rabmi je nezmysel. A nezmyselným kecaním je aj tvrdenie o tisícročnom útlaku pod Maďarmi. Nie je to pravda. Až do polovice devätnásteho storočia úradným jazykom bola latinčina. Šesť storočí nám vládli králi a cisári, ktorí neboli Maďarmi. Veď posledný Arpádovec umrel hneď na začiatku štrnásteho storočia. No tí tiež neboli čistokrvní Maďari. Ku svojim panovníkom by sme sa mali hlásiť rovnako, ako sa k nim hlásia Maďari aj Rakúšania.
Bol medzi nimi rad inteligentných vládcov, ktorí z dôvodov upevňovania svojej moci, svojim poddaným poskytli viac slobody a dali viac práv. Stačí si spomenúť na Máriu Teréziu. Mali by sme jej zložiť poklonu za jej mnohé nariadenia a reformy uľahčujúce život prostého ľudu, teda aj Slovákov. Spravodlivosť Mateja Korvína sa ústnym podaním spomína až do dnešných čias. Kto z týchto vládcov nás potláčal preto, že sme Slováci? Útlak nastal až po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, teda trval okolo 50 rokov. Najtvrdšie maďarizačné zákony (Apponyiho zákon) sa prijali roku 1905.
Tým, že neprijímame uhorských panovníkov za svojich, strácame svoje dejiny a dávame tromfy do rúk Rakúšanom a Maďarom. Jedným z krikľavejších prípadov je sv. Štefan. Síce Arpádovec po meči, ale aj s primiešanou slovanskou krvou, ktorý v čase svojho panovania trval už na rovnosti všetkých poddaných bez rozdielu národnosti.
Druhým takým príkladom sú športovci, umelci aj vedci. Všetkých, ktorí reprezentovali Uhorsko si privlastňujú Maďari. Ale veď si ich môžeme privlastniť aj my! Rozhodne aspoň tých, ktorí sa narodili na území Slovenska. Typický príklad, ktorý som musel riešiť pri zostavovaní „Všeobecného encyklopedického slovníka" je doteraz najúspešnejší olympionik zo Slovenska Imrich Zoltán Halmaj. Tohto Záhoráka si privlastňujú Maďari, lebo reprezentoval Uhorsko. V plávaní získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Utvoril svetový rekord, 6 rekordov uhorských a bol 14-násobný majster Uhorska. Ale odkedy sú Záhoráci Maďari? Som presvedčený, že sa ho nik na olympiádach nepýtal, či je Maďar alebo Slovák, ale hlásil sa za Uhra. Z umelcov napríklad Béla Bartók. Vo svojich skladbách čerpal zo slovenských ľudových piesní. Nemali by sme ho považovať za svojho nie len preto, že sa narodil na Slovensku, ale aj preto, že čerpal z našej slovenskej ľudovej piesne, ktorú pretavil do umeleckej formy? No a na slovenských vedcov celkom zabúdame. Mali by sme byť hrdí na svoju históriu a hneď by sme sa k Maďarom stavali ináč.
Z takéhoto pohľadu na históriu Slovákov a Slovenska sa mohlo odhalenie sochy sv. Štefana stať príležitosťou na skrotenie vášní. Maďarskému magistrátu však o to nešlo. Išlo mu o potvrdenie toho, že sv. Štefan patrí len a len Maďarom. Podčiarknuť to mala súkromná návšteva maďarského prezidenta a ignorovanie našich štátnych predstaviteľov. Túto maďarskú hru Slovensko prijalo.
Nepoznám diplomatický protokol, ale spomínam si na súkromné návštevy rakúskeho prezidenta. Prišiel, stretol sa s našimi predstaviteľmi, ale len na „slovíčko" a šiel po svojom bez toho, aby niekde verejne na Slovensku vystúpil. Akáže je to súkromná návšteva, keď má návštevník dokonca z titulu svojej funkcie verejne vystúpiť? To je aj medzi bratmi verejná, politicky zameraná návšteva! O politickom zámere takejto návštevy si môže každý domyslieť čo len chce. Myslím si, že pokiaľ diplomatický protokol s takým niečím nepočíta, mal by sa doplniť o presnú definíciu súkromnej návštevy.
Rumuni pri podobnej príležitosti vymenili aj všetky vlajky za rumunské. Počas vojny mi vadilo, že sa na verejnosti často vyvesovali, alebo nosili výsostné znaky cudzích mocností - Veľkonemeckej ríše. Potom prišla doba, keď slovenská vlajka či zástava sa ani nesmela vyvesovať, ale sovietska bola popri štátnej takmer povinnosťou. Myslím si, že na území zvrchovaného štátu štátne symboly cudzieho štátu by sa mali na verejnosti používať len so súhlasom oboch štátov.
Pri rozhovore so svojimi priateľmi, či už Slovákmi, alebo Maďarmi, zhodne konštatujeme, že celý problém vyvolávajú politici a im slúžiace médiá. Dôvod je jasný, chcú vládnuť, chcú mať moc nad občanmi. Myslíme si, že Slota by chcel byť minimálne doživotným poslancom a Duraj vysokým funkcionárom autonómneho kraja. Čo z toho budú mať obyčajní, prostí občania, nič. Došli sme k presvedčeniu, že keby výkon politickej funkcie, napríklad poslanca , nebol odmeňovaný, tak by o záujemcov bola núdza.
