reklama

Kto vyhráva, terorizmus alebo my?

Terorizmus nad nami vysoko vyhráva. Darmo sa tvárime, že sme ho porazili, alebo že sa nás netýka. Opak je zrejme pravdou. Poráža nás celkom úspešne a bez väčšej námahy. K tomuto názoru som sa dostal, keď som niekoľko krát musel použiť leteckú dopravu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

V každej vojne, či už horúcej - krvavej, alebo studenej, je snaha nepriateľovi urobiť čo najviac škôd, zničiť jeho ekonomickú silu, postarať sa o jeho ekonomické zaostávanie, vyvolať zbytočné neefektívne náklady na obranné prostriedky a tak podobne. Platí to stále. Videli sme to v poslednej studenej vojne, počas ktorej sa USA snažili dostať ZSSR do ekonomického útlmu, čo sa im aj podarilo. Nepriateľovi ide o vyvolanie nespokojnosti obyvateľstva. Podobnú vojnovú stratégiu si zvolili aj teroristi. Na základe niekoľkých úspešných útokov vyvolali celosvetovú paniku, ktorá má za následok miliardové straty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odbavovanie cestujúcich od čias môjho prvého letu v čase diktatúry proletariátu sa podstatne zmenilo. Prvé roky (okolo roku 1953 aj o niečo neskoršie) sa nijaké „protiteroristické" opatrenia nerobili. Po kontrole leteniek sa človek dostal do lietadla bez problémov, so všetkým čo so sebou mal. Vlastne žiadna kontrola nebola. Napríklad, keď som potreboval letieť do Košíc v ten deň, keď kamarát letel z Prahy do Bratislavy, tak som ho poprosil o zakúpenie letenky z Prahy do Košíc a pri medzipristátí v Bratislave mi odovzdal letenku, on si išiel po svojom a ja som pokračoval v ceste do Košíc. Bolo to podstatne lacnejšie, ako kupovať dve samostatné letenky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takéto možnosti zanikli po únose lietadla ČSA. Prvým opatrením bolo, že sa cestujúcim oznámilo, že kvôli ich bezpečnosti je na palube aj ozbrojený príslušník bezpečnostných síl, ktorý bude bdieť nad ich ochranou. Presvecovanie batožiny, ktoré sa neskoršie začalo uplatňovať, malo význam pre colnú ochranu a nie bezpečnosť cestujúcich. Tých začali kontrolovať o nejaký rok neskoršie, či nemajú nejaké zbrane. Na kontrolu stačil bezkontaktný ručný detektor kovov.

Roku 1992 som letel zo Štrasburgu do Viedne a v príručnej batožine som mal sadu šiestich kuchynských nožov v originálnom balení a vo vrecku švajčiarsky vreckový nožík. Prišli mi na ne. Vreckový nožík mi ponechali, kuchynské nože zabalili do igelitového vrecka, nalepili identifikačné číslo, ktorého časť mi dali a povedali, aby som si ich vo Viedni vypýtal od pilotov. Tak sa i stalo. O desať rokov neskoršie, mojej dcérke vreckový nožík zobrali a hodili do pripraveného smetného koša. Neviem, či potom to niekto triedi, ale je tam veľa zaujímavých a použiteľných vecí. Minulý rok som takto prišiel o opaľovací krém a telové mlieko „Astrid". Nemám predstavu, ako by som ním mohol na posádku zaútočiť. Ako som si všimol, je zakázané mať pri sebe aj minerálky. Neviem či sa to vzťahuje aj na pivo a víno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zlatým klincom osobnej prehliadky je odkladanie drobností z vreciek do košíka, ako kľúče, mobil, z rúk hodinky, z nosa okuliare atď. No a mňa vždy najviac poteší vytiahnutie opasku z nohavíc. Zaiste je to dôležitý ochranný prostriedok pred teroristickým útokom a súčasne milá obveseľujúca zábava unudených cestujúcich. Predstavte si starca s dvoma palicami, ktorý aj na prechod tých niekoľko krokov, okrem nôh by potreboval štyri ruky: jednou ohmatávať veci okolo seba aby nenarazil, veď bez okuliarov dobre nevidí, ďalšími dvoma sa opiera o palice a so štvrtou si drží nohavice, lebo už po dvoch krokoch mu padajú. Bez pomoci to nejde, ale ochotných cudzích rúk je dosť. A potom všetkom ešte nasleduje prehliadka spojená s priateľským potľapkávaním rôznych častí tela. Dobre, že ešte nie som šteklivý. Pri tom všetkom mi asistujú štyria až piati policajti: jeden pri kladení vecí do košíka, druhý pri obrazovke kontrolujúcej obsah príručnej batožiny, tretí pri prechode kontrolným zariadením, štvrtý mi robil osobnú prehliadku a piaty odoberal veci po ich prechode kontrolným zariadením a dával ich nabok, aby sa nepomiešali. Ešte dobre, že sa nemusíme vyzúvať ako v USA. Ale možno aj k tomu dôjde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rôzne myšlienky sa mi preháňajú pri takejto prehliadke hlavou. Uvažujem o tom, že opasok si prinitujem k nohaviciam, aby sa nedal vybrať. Budem musieť potom kontrolou prechádzať bez nohavíc?

Všimli ste si, ako nároky na kontrolu rokmi stúpali? S tým sú samozrejme spojené výdavky na stavebné úpravy, na technologické zariadenia, zaškolenie a platy kontrolujúceho personálu. Keď si to premietneme koľko je letísk, tak sa dostaneme k veľmi impozantnému číslu, ktoré poteší srdce každého teroristu. Ekonomicky vysoko vyhrávajú!

Na záver to najdôležitejšie: ani takáto podrobná ochrana nie je dokonalá. Zistil som možnosti a nie komplikované, ako sa dá kontrola obísť. Okrem toho sa ignoruje to najdôležitejšie: psychika teroristu. Pri súčasnej ochrane sa vychádza z prístupu človeka západnej kultúry k hodnote života. Teroristi vo väčšine prípadov majú celkom odlišný prístup, ktorý im umožňuje zaútočiť pre nás nečakaným spôsobom. Je a bude to aj naďalej veľmi ťažký boj, v ktorom zatiaľ ťaháme za kratší koniec.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu