reklama

Rybačka na Delni

Po Viedenskej arbitráži došlo k maďarskej okupácii Košíc. Naša rodina sa pokúšala usadiť niekde na Slovensku. Po niekoľkých mesiacoch putovania po slovenských mestách sme sa na dlhšiu dobu usadili v Prešove. Tu si otec našiel prácu a naša rodina nový domov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

 Priznám sa, že mne to bolo v podstate jedno kde bývame. Veď rodičia aj sestrička boli stále so mnou a nové prostredie ma upútalo a nabádalo k skúmaniu svojho okolia, svojho nového životného priestoru. Bolo to pre také deväťročné chlapča celkom zaujímavé. Potulovanie po Prešove a jeho bližšom a o niekoľko málo rokov aj vzdialenejšom okolí bola, okrem čítania cestopisov, mojou hlavnou mimoškolskou zábavou. 

Rodičia mi dôverovali a mojim potulkám nechávali voľný priebeh. Podstatné bolo, aby večer pred zotmením som bol doma. Škola mi nerobila ťažkosti a tak ani nútenie do učenia nebolo z ich strany potrebné. Svoju voľnosť som hojne využíval. Dodnes ma však mrzí, že sa mi nepodarilo dostať hore na vodárenskú vežu na Moyzesovej ulici, hoci sme bývali v jej bezprostrednej blízkosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po spoznaní mesta prišlo na rad okolie. Najčastejšie Borkút, Cemjata, pomník sedliackeho povstania nad Haniskou a v pekné letné dni aj vojenské kúpalisko na Delni. Bolo tam vynikajúco. Ľudí veľmi málo, často som tam bol sám. Na vode plávali veľké drevené plaváky, z ktorých si spomínam na dlhý, hladký peň, na ktorý bolo umenie si sadnúť a sa na ňom udržať, lebo sa pod človekom raz-dva zvrtol. Menšie nároky na udržanie rovnováhy kládol veľký drevený kruh s dierou uprostred. Po čase som dokázal sa na ňom aj postaviť.

Na Delni v tom čase bolo aj dosť rýb. Najlepšie sa chytali pod haťou. Teda presnejšie, tam ich bolo vidieť najviac. O tom chytaní len pár slov. Väčšie rybky sa vedeli rýchlo uhnúť a do rúk sa chytiť nedali, aspoň nie mne. Malé, tak dva - štyri centimetrové sa dali chytiť tak, že som vyšplechol vodu na betónovú platňu pod haťou a občas nejaká malá rybička aj s vyšplechnutou vodou sa dostala na platňu. Ak som bol dosť rýchly dala sa aj chytiť. Pri zisťovaní čo som chytil, musel som otvoriť dlaň. Rybke stačilo myknúť chvostíkom a z dlane už bola zas vo vode a lov mohol pokračovať ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz ma napadlo, že si doma založím akvárium. Tak som sa sústredil na lov, že slnko sa pomaly chystalo zapadnúť, kým som konečne jednu chytil a neušla mi. Zmestila sa mi celá do dlane, ani neviem či mala tri - štyri centimetre. Rýchlo aj s ňou v zovretej dlani som utekal domov v obave pred otcovým výpraskom pre neskorý príchod. Domov som dorazil až za šera a hneď začal hrozivý výsluch:

- Vieš kedy máš byť doma?
- Viem. 
- Kde si bol?
- Na Delni.
- A čo si tam tak dlho robil?
- Chytal som ryby. Odpoveď prekvapila vypočúvajúceho a nasledovala samozrejmá otázka:
- A chytil si niečo?
- Chytil! Zaznela moja hrdá odpoveď a natrčil som otvorenú dlaň aj s malou rybičkou, ktorá žiaľ nevydržala transport z Delni do môjho domova. Naši nevedeli či sa majú smiať či sa tváriť prísne. Smiech prevládol a ja som ušiel výprasku s tým, že som musel sľúbiť, že nabudúce dám rybičkám pokoj.

Ivan Paulička

Ivan Paulička

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zvedavý človek, ktorý má rád život v jeho mnohotvárnosti. Zoznam autorových rubrík:  VedaSpoločnosťtechnikakultúraSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu